close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Harry Potter-1.kapitola(2.cast)

2. září 2007 v 11:53 |  ╚7.diel knihy-
"Ja..." Malfoy pozrel úskokom na svoju ženu. Pozerala uprene vpred, rovnako tak bledá ako bol on. Jej dlhé plavé vlasy jej dosahovali až po pás, jej tenké prsty pod stolom stlačili jeho zápästie. Po jej dotyku siahol Malfoy do svojich šiat, vytiahol prútik a podal ho Voldemortovi, ktorý ho pridržal pred svojími červenými očami a podrobne ho skúmal.
"Z čoho je?"
"Z brestu, môj Pane," šepol Malfoy.
"A jadro?"
"Blana zo srdca draka."
"Dobre," povedal Voldemort. Vytiahol svoj prútik a porovnal ich dĺžky.
Lucius Malfoy na zlomok sekundy zadúfal, že by snáď mohol očakávať na oplátku Voldemortov prútik. To gesto však Voldemortovi neuniklo a jeho oči sa zlomyseľne roztiahli.
"Dať ti svoj prútik, Lucius? Môj vlastný prútik?"
Niekto z davu sa posmešne zachechtal.
"Vrátil som ti slobodu, Lucius, nestačí ti to? Ale ako sa tak dívam, na teba, aj na tvoju rodinu... V poslednej dobe vôbec nevyzeráte šťastne... Znepokojuje ťa snáď niečo na mojej prítomnosti vo tvojom dome, Lucius?"
"Nie - nič, môj Pane!"
"Samé klamstvá, Lucius..."
Chvíľu sa zdalo, že syčivý hlas znie ďalej, aj keď kruté ústa sa už prestali hýbať. Jeden alebo dvaja čarodejníci len s problémami skrývali vyľakanie, pretože záhadný sykot zosilnel a podľa zvukov sa po podlahe pod stolom pohybovalo niečo veľké.
Na Voldemortovo kreslo sa odrazu šplhal veľký had.
Zdalo sa, že plaz nemá konca, než sa uvelebil naprieč Voldemortových ramien. Bol hrubý ako mužské stehno, jeho nehybné oči s vertikálnymi čiarkami ani nemrkli. Voldemort na tú ohavu neprítomne položil ruku a pozoroval pritom Luciusa Malfoya.
"Prečo Malfoyovci nevyzerajú šťastne, keď sa napĺňa osud, ktorý si sami určili? Nie je snáď môj návrat a obnovenie mojej moci tou najdôležitejšou udalosťou, ku ktorej sa po mnoho rokoch tak oddane hlásili?"
"Samozrejme, môj Pane," povedal Lucius Malfoy.
Jeho ruka sa triasla, ako si otieral pot z hornej pery.
"Priali sme si to - naozaj."
Manželka sediaca po Malfoyovej lavici podivne strnulo prikývla, ale vyhýbala sa Voldemortovmu, aj hadiemu pohľadu. Syn po jeho pravici, ktorý až do tejto chvíle iba pozeral na paralyzované telo nad stolom, sa iba kradmo odvážil pozrieť na Voldemorta, ale rýchlo odvrátil zrak v obavách, aby sa ich oči nestretli.
"Môj Pane," slova predniesla tmavovlasá žena uprostred stola, zanieteným hlasom plným emócií, "mať vás tu, v našom rodinnom sídle, je veľká česť. Nemôže byť nič, čo by nás mohlo potešiť viac."
Sedela vedľa svojej sestry, od ktorej ju odlišovali nielen tmavé vlasy, oči privreté pod ťažkými viečkami, ale aj povaha a spoločenské postavenie. Zatiaľ čo Narcissa sedela bez pohybu a sklesnuto, Bellatrix sa nadšene ukláňala Voldemortovi a ani všetky jej slová nemohli vystihnúť jej nezmenenú túžbu získať si jeho sympatie.
"Nemôže byť nič, čo by nás mohlo potešiť viac," opakoval Voldemort, s hlavou naklonenou do jednej strany premýšľal nad Bellatrixiným prejavom. "To sú od teba úprimné a krásne slová, Bellatrix."
Začervenala sa a samotným nadšením takmer ronila slzy šťastia.
"Môj Pán vie, že hovorím čistú pravdu!"
"Nič, čo by vás mohlo potešiť viac... aj keď to porovnám s tou šťastnou udalosťou, ktorá sa, ako som sa dopočul, vo vašej rodine udiala tento týždeň?"
Pozerala na neho s ústami dokorán, zjavne zmätená.
"Neviem, kam tým mierite, môj Pane."
"Hovorím o tvojej neteri, Bellatrix. Aj o vašej, Lucius a Narcissa. Práve si vzala za muža vlkolaka, Remusa Lupina. Na to musíte byť neobyčajne hrdí."
Okolie stola priam explodovalo hromadou posmeškov a neviazaného smiechu. Mnohí sa predkláňali, aby si navzájom ukázali pobavené tváre, niektorí búchali do stola päsťami. Obrovského hada ten rámus tak podráždil, že naširoko otvoril papuľu a rozhnevane syčal. Smrťožrúti ho ale nevnímali, tak radostne sa vysmievali poníženej Bellatrix a Malfoyovcom. Tvár Bellatrix, iba pár chvíľ pred tým plná šťastia, nabrala škaredú škvrnitú červenú farbu.
"Nie je naša neter, môj Pane," kričala cez hlučne sa veseliacich. "My - Narcissa a ja - sme o svoju sestru ani pohľadom nezakopli od tej doby, čo si vzala toho humusáka. To decko, ani ktokoľvek, koho si vezme, nemá s nikým z nás nič spoločného."
"Čo si to vravel, Draco?" opýtal sa Voldemort, aj keď bol jeho hlas tichý, niesol sa skrz vrieskanie a posmešky jasne.
"Budeš im strážiť vĺčatká?"
Bujaré veselie ešte viac nadobudlo na sile. Draco Malfoy naštvane pozrel na otca, ktorý iba pozeral do svojho lona, a potom zachytil pohľad svojej matky. Tá takmer nepozorovateľne potriasla hlavou, načo sa vrátila ku svojmu strnulému pohľadu na protiľahlú stenu.
"Dosť," povedal Voldemort a úderom skrotil nervózneho hada. "Už dosť."
Smiech sa naraz vytratil.
"Mnoho z našich starodávnych rodokmeňov sa raz za čas nakazí," povedal, zatiaľ čo na neho Bellatrix bez dychu prosebne hľadela.
"Musíte očistiť svoj rod, aby ste ho udržali zdravý, nie je to pravda? Odstrihnúť tie skazené časti, ktoré ohrozujú život zvyšku."
"Áno, môj Pane," zašepkala Bellatrix a jej oči opäť zaplnila vďačnosť.
"Akonáhle bude príležitosť!"
"Budete ju mať," povedal Voldemort, "Ako vo svojej rodine, tak aj na celom svete... mali by sme sa zbavovať toho moru, čo nás ohrozuje nákazou, pokiaľ nezostanú iba tí čistokrvní..."
Voldemort zdvihol prútik Luciusa Malfoya, namieril ho na pomaly sa otáčajúcu osobu zavesenú nad stolom a jemne s ním švihol. Osoba ožila a začala bojovať s neviditeľnými povrazmi.
"Spoznávaš nášho hosťa, Severus?" opýtal sa Voldemort.
Snape zdvihol oči k tvári obrátenej hore nohami. Všetci Smrťožrúti už na zajatca hľadeli, ako keby im bolo dovolené prejaviť zvedavosť. Akonáhle sa natočila tvárou k plameňom, zajatá žena vystrašene zo seba vydala iba:
"Severus! Pomôž mi!"
"Á, áno," povedal Snape, ako sa zajatkyňa opäť pomaly otočila od neho.
"A ty, Draco?" opýtal sa Voldemort a stlačil svojou voľnou rukou hadovu papuľu.
Draco zatriasol divoko hlavou. Teraz, keď sa žena prebrala, vyzeralo to, že ho prešla chuť na ňu ďalej pozerať.
"Ale nikdy si na jej hodiny nechodil," povedal Voldemort.
"Pre tých z vás, ktorí nevedia: dnes nás poctila návštevou Charity Burbageová, ktorá donedávna učila v Rokfortskej strednej škole čarodejníckej."
Okolo stolu to zašumelo pochopením. Silná zhrbená žena so špicatými zubami prehovorila.
"Áno... Profesorka Burbageová učí deti čarodejníkov všetko o mukloch, o tom, ako od nás vlastne nie sú až tak moc odlišní..."Jeden Smrťožrút si odpľul na zem.
Charity Burbageová sa opäť otočila tvárou k Snapeovi.
"Severus..., prosím..., prosím..."
"Ticho," povedal Voldemort, opäť švihol Malfoyovým prútikom a Charity stíchla, ako keď utne.
"Ako keby jej nestačilo rozvracať a špiniť mysle detí čarodejníkov, naviac profesorka Burbageová napísala zanietený článok na obranu humusákov do Denného proroka. Čarodejníci musia podľa nej medzi seba prijať týchto zlodejov znalostí a mágie. Vymieranie čistokrvných čarodejníkov je, podľa profesorky Burbageovej, ten najvhodnejší dôvod... Chcela by, aby sme sa všetci s muklami kamarátili... alebo dokonca snáď i s vlkolakmi..."
Tentokrát sa nikto nezasmial.
Hnev a opovrhnutie vo Voldemortovom hlase nešlo prepočuť. Charity Burbageová sa tretíkrát otočila tvárou k Snapovi, slzy jej tiekli z očí až do vlasov. Keď sa od neho opäť otáčala, pozeral sa na ňu Snape už úplne neprítomne.
"Avada Kedavra."
Záblesk zeleného svetla vyplnil každý roh miestnosti. Charity dopadla s dunivou ranou na stôl, ten sa roztriasol a zaškrípal. Niekoľko Smrťožrútov na svojich stoličkách odskočilo od stola. Draco z tej svojej spadol na zem.
"Večera, Nagini," povedal Voldemort láskyplne a veľký had sa odplazil z jeho ramien na lesklé drevo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama